A nevidím na tom nič zlé. To pre vysvetlenie Johannke a Ovšenej. Vôbec to nie je zábava a prešiel som si zaujímavým procesom v našej rodine, kde tak ako mnohé iné rodiny na Slovensku po hrozných zážitkoch, keď sme sa spoliehali na láskavosť prezidenta Tisa, zažili sme ukrutnosť druhej svetovej vojny, arizáciu a nakoniec sme skončili s komunistickými názormi buď na stavbách Trate mládeže a niektorí tí, ktorým sa na stavbách Trate mládeže nechcelo pracovať aj v sovietských pracovných táboroch.
Moje meno súdruh Kapusta by možno malo znieť Komunista Kapusta, ale chcelo som sa vyhnúŤ spájaniu s komunistami a preto súdruh.
Súdruh v mojich pamätiach je viac a úprimnejšie oslovenie a takto ma oslovoval aj môj Dedo Gardista, o ktorom písal vo svojích knihách aj Milo Urban.
Milo Urban taktiež patrí k zástupu zlyhávajúcich morálnych autorít. Počas Slovenského štátu totiž vyplávala na povrch jeho inklinácia k nacionalistickým myšlienkam, ktoré vo väčšej či menšej miere dávkoval ako mienkotvorný novinár.
Najskôr pracoval v denníku Slovák a časopise Slovenský národ, aby sa v novembri 1940 ako rešpektovaný prozaik vyšvihol na post šéfredaktora provládneho orgánu Gardista. Keď ku koncu vojny zacítil, že je zle, emigroval do Rakúska, kde strávil dva roky v internačných táboroch americkej zóny. V roku 1948 ho postavili pred ľudový súd a ten mu pre horlivú novinársku činnosť počas vojny uštedril verejné pokarhanie.
Čítajte viac: http://kultura.sme.sk/c/4989762/citankovy-autor-milo-urban-veril-nacistom.html#ixzz2aJkMdObO
Milo Urba napísal aj dielo, ktorého časť prikladám, kde je dôkaz ako píše o mojom Dedovi Kapustovi – kliknite si na obrázok, otvorí sa Vám zväčšený a uvidíte niektoré myšlienky môjho deda Kapustu.
Ako všetci, čo čítame romány zlyhávajúcich morálnych autorít ako bol aj Milo Urban vieme, že tento Gardista napísal aj roman Živý Bič.
Preto sa s Vami čitatelia na pravde niekedy lúčim ako Kapusta KapustaBič, lebo hoci nerád to priznávam, ale spojivo medzi Gardistami a Komunistami na Slovensku vždy bolo.
A čo s tým ja narobím? Nič! Je to proste fakt, a basta.
V každej Slovenskej rodine, ktorá niečo väčšie dokázala bol aspoň jeden Gardista a aj Komunista. Buď žili paralelne vedľa seba, alebo následne po sebe, ale žili vo vzájomnej symbióze.
Veď aj prezident Husák bo toho príkladom. Husák o sebe tvrdil, že bol komunista. Gardisti komunistov trestali. Ale na Slovensku to bolo iné. Vo vinárňach sa stretávali intelektuáli z Bratislavy, či komunisti, či Gardisti.
Veď ak by bol režim slovenského štátu až tak ukrutný, Komunista Husák by roky sedel v base. Ale nie, Komunista Husák za slovenského štátu vysedával vo vinárňach a brojil proti režimu -).
V base komunista Husák skončil až za komunistov a nakoniec sa stal prezidentom.
Ale to je jedno, končim nateraz s pozdravom,
že som dostatočne vysvetlil svoj pôvod, a kto napíše v diskusii v akej knihe o mojom dedovi písala zlyhávajúci Milo Urban, tomu dám pusu na čelo.
Váš Kapusta KapustaBič