Súdružky a súdruhovia, vrátil som sa z tradičnej nedeľnej omše. Ako viacerí komunisti, tak aj ja so svojou rodinou som nezatratil moje presvedčenie v Krista Ježiša a celú Cirkev Katolícku ani počas socializmu v ČSSR, ani počas kapitalizmu v SR.
Preto pravidelne navštevujem Stánok Boží, kde prispievam na chod katolíckej cirkvi svojimi príspevkami, keďže cirkevná daň, žiaľ stále nie je schválené.
Počúvam myšlienky Pána Farára a rozjímam. Uvažujem aké hriechy som počas týždňa spáchal a prosím Pána Boha, aby mi odpustil.
Hriechy páchame všetci a žiaľ aj my komunisti.
Snáď najväčším naším hriechom je, že sa nám nepodarilo udržať socialistické zriadenie, ktoré naši dedovia a babky na uliciach vo februári 1948 vybojovali v ťažkom boji proti naším triednym nepriateľom – otrokárom, vykorisťovateľom, kapitalistom.
Aj dnes som si na ten prevrat z novembra 1989 v Stánku Božom spomenul. Hlavne vtedy, keď Pán Farárovie začal roprávať, ako nám je dobre, a akú máme slobodu.
Chcel som sa postaviť a spýtať sa, či sloboda je, že robotníci, roľníci a pracujúca inteligencia majú slobodu, keď majú také mizerné platy, že nemôžu ísť po nedeľnej omši na nedeľný obed do rešturácie, ale musia ísť domov jesť zemáky a zemáky ale povedal som si, že to nestojí za to.
Som poučený Bezákom.
Začal vyprávať a vlastný šéfovia ho vyobcovali. To by som ja nechcel.
Preto jediná demokracia názorov je len ú nás súdruhovia a súdružky, v našej strane a nie v Stánku Božom, kde všetci len ticho sú a keď sa ozvú skončia ako Bezák vyobcovaný a omša stratila úroveň.
To u nás nehrozí v strane KS a našas strana nestratila úroveň ani po toľkých rokoch.
Váš Kapusta KapustaBIč